Historie
História majonéz a tatárskych omáčok
Majonézy tvoria už dlho neoddeliteľnú a obľúbenú súčasť tradičnej slovenskej kuchyne. Pôvodne ich gazdinky pripravovali doma z vajec a oleja, niekedy do nich pridávali aj bylinky a korenie. Ich príprava bola dosť náročná na čas a tiež zo zdravotného hľadiska bolo možné v tomto prípade oprávnene tvrdiť, že čo je dobré, nie je príliš zdravé.
O vznik majonézy sa údajne pričinili francúzski kuchári v 18. storočí, ktorí náhodou z nedostatku iných surovín vyšľahali studenú omáčku z vajec a oleja. Stalo sa tak údajne v roku 1756, keď francúzsky vojvoda Richelieu pri Port Mahone porazil britské vojsko. Jeho šéfkuchár vtedy na oslavu víťazstva pripravil hostinu, na ktorej sa mala podávať i studená omáčka zo smotany a vajec. Smotana sa však v kuchyni minula, a tak ju šéfkuchár z núdze nahradil olivovým olejom. Francúzom táto novinka, ktorá bola na počesť vojvodovho víťazstva pomenovaná "mahonéza", natoľko zachutila, že sa stala bežnou súčasťou ich tabule a neskôr sa jej sláva rozšírila aj do okolitých krajín.
Ďalšou obľúbenou omáčkou, o ktorej vznik sa zaslúžili Francúzi, je tatárska omáčka. Jej pôvodný a zároveň aj súčasný francúzsky názov sauce tartare je odvodený od Tatárov - Turkov pôvodne žijúcich v Rusku. Prvú tatársku omáčku však nepripravili Turci, ale Francúzi, ktorí ju podávali k tatárskemu bifteku. Samotní Tatári sa k názvu tatárska omáčka, či tatársky biftek nehlásia, tieto pokrmy nepatria do ich tradičnej kuchyne. Tatárska omáčka je vlastne majonéza so sterilizovanými (alebo nakladanými) kyslými uhorkami, cesnakom, cibuľou, pažítkou, petržlenom, estragónom, bazalkou, kapary, soľou a čiernym korením. V niektorých receptoch sa zároveň objavujú na malé kúsky krájané varené vajcia. Slovenská tatárska omáčka obsahuje vajcia, olej, sterilizované uhorky, horčicu, cibuľu, pažítku, čierne korenie a soľ.
